Moje začiatky siahaju do obdobia strednej školy, kedy sme sa viacerí zúčastnili kurzov spoločenských tancov, ktoré vyvrcholili venčekom. Na venčeku som sa stal venčekovým princom, a bola tam šanca pokračovať. Vtedy som tance nechal tak.
Ubehlo asi 12 rokov, kedy som chodieval aj na rôzne diskotéky, ale vôbec ma takéto tancovanie nenapĺňalo. A povedal som si, ak už mám začať reálne tancovať, tak to musí mať hlavu a pätu…
Koncom roka 2005 som naďabil na film “Hriešný tanec 2”. Ja viem, jednotka je absolutny kult, a druhé pokračovania filmov, vačšinou za veľa nestoja. Hlavne, keď vedľajšie postavy tancujú lepšie ako hlavní hrdinovia.
Ale čo ma uchvátilo, bola hudba. Toľko pozitívnej energie, že aj keď bol deň na milú kedveš, tak ti dokázali tie rytmy zlepšit náladu, či si chcel alebo nie. A soundtrack som si kúpil. Za ťažkých 700,- SK. A počúval som tu hudbu stále a stále. A keďže som bol sám a na takéto tance chodi veľa báb, hladal som kurzy, kde sa takéto tance vyučujú, až som napokon jeden takýto kurz našiel. Hodina stála 100 korún. To jest 3 pivá, ale čo už, ak sa mi to páčiť, aspoň som to skúsil.
Prvé hodiny boli z mojej strany strach a hrôza. Zapačila sa mi tam jedna slečna, ale po troch hodinách sa viac neukázala. Snaď nie kvoli mne…:-) Ale keď som sa začal na rytmy tejto hudby hýbať v mojom vnútri za každým vyvrel kvet pozitívnej energie. A tak som pokračoval a dostal sa do mojej prvej salsa partie. Po dvoch mesiacoch ma zobrali na prvu reálnu salsa party. Keď tí ľudia sa tam začali hýbať, zbledol som, krvi by ste sa mi nedorezali. Toto nikdy nedám.
“Maťo, poď tancovať.”
“Ja?Veď ma vsetci vysmejú…”
Po polroku sme si s kolegom len tak po praci šli zatancovať. A ja som tu moju slečnu nevedel viesť…. No, smutnejšieho človeka v Bratislave v ten večer nebolo. A vykašlem sa na to alebo nie? Hudba sa mi páčila, tance rovnako silno. Nie! Nevzdám sa, ak sa na toto teraz vykašlem, existuje hrozba, že sa v budúcnosti vykašlem na iné, možno dôležitejšie veci.
A šiel som na najbližší kurz. Vyžaloval som sa, a kamaratka si so mnou zatancovala. “Maťo, čo stresujes, veď si ma vedel odviesť.“ A začal som chodiť na kurzy aj k iným inštruktorom, na tančiarne i party, spoznal iných ľudí, nové partie. Zlom nastal niekedy na konci roku 2008, kedy som si po tančiarni uvedomil, že som tancoval bez toho aby som musel rozmýšľať, čo robím. Od toho momentu sa tento tanec, ale postupne i bachata stali pre mňa výbornou zábavou a pozitívne ľadenou drogou.
Moje Salsa zistenia
1. Pre začiatočníkov: “Keď vyjdem na parket, každy sa mi bude smiať…”
Nik z tanečníkov sa ti smiať nebude. Každý z nich mal na začiatku problém s rytmom, hudbou, pohybom so zapamätaním si točiek.
2. “Kamaráti -netanečníci ma nepochopia, budú sa mi posmievať.”
Ozajstní kamaráti ťa budú rešpektovať. Ty budeš vedieť niečo viac, než oni. Okolo teba sa budú točiť baby, okolo nich nie….
Pamätaj, kto tancuje, ten ťa pochopí, komu tanec nič nevraví, tomu je zbytočné niečo vysvetlovať.
3. Ak už maš viac odtancované, neodmietni babu začiatočníčku, ktorej to v tom momente práve velmi nejde. Baby sa naučia rýchlejšie ako chlapi, aby ťa potom neodmietla…
