Zazvonil telefón a po zdvihnutí slúchadla som začula dobre známy hlas mojej dobrej priateľky Gabiky. Už od základnej školy ale aj počas štúdia na vysokej škole sme si boli navzájom veľkou oporou a trávili spolu veľa času. Bolo to jedno z tých „skalných“ priateľstiev, ktoré človeku vydržia roky rokúce a prekonajú akúkoľvek prekážku či problém. Takže keď zazvonil telefón bolo dosť pravdepodobné, že to bude práve ona. Ako som začula jej vzrušený hlas bolo mi jasné o čo asi ide….
Už dávnejšie sme sa totiž rozprávali o tom, žeby bolo fajn spestriť si náš študentský život nejakou aktivitou pohybového charakteru. Keďže každá z nás mala rada iný druh športu v tomto smere sme sa nedokázali zjednotiť. Avšak po prečítaní „inzerátiku“ v novinách ohľadne otvárania nových tanečných kurzov tzv. salsy sme hneď vedeli, že toto je príležitosť a treba sa jej chopiť 🙂 Takže po telefonáte, v ktorom mi Gabika oznámila, že sme prihlásené na začiatočnícke salsa kurzy som od šťastia vykríkla a tak dala na známosť celej bytovke, že začína nová etapa môjho života 🙂
Na kurzy salsy sme prizvali ešte jednu kamarátku aby nám bolo veselšie a tak sme sa ako „Charlieho anjeli“ 🙂 ešte v ten podvečer vybrali na miesto konania. Prvé dojmy boli viac menej zmiešané, pretože sme sa dostali do novej spoločnosti a nového kolektívu plného rôznych typov ľudí a tanečníkov. Avšak po úvodnom pocite nesmelosti sa dostavili už len príjemné a radostné pocity, ktoré tanec so sebou prináša. Atmosféra na kurze bola uvoľnená a pocit prijatia sa dostavil veľmi rýchlo. Prispeli k tomu aj pokročilí salseri z vyšších kurzov, ktorí sa s nami vytrápili a opakovali nám základné kroky a figúry, až kým sme sa ich aspoň ako tak nenaučili. Samozrejme najväčší vplyv mal na nás – baby- sympatický inštruktor, ktorý s úsmevom a pozitívnym prístupom dopodrobna vysvetľoval a precvičoval salsu takým pútavým a energickým spôsobom, že sme si už v ten večer v duchu povedali, že sa musíme tento tanec, čo najskôr a čo najlepšie naučiť Rytmus salsy a tá chytľavá „muzička“ sa nám doslova a do písmena dostala pod kožu.
Hoci naše sebavedomie bolo spočiatku veľmi nízke, už na prvých hodinách sme sa celkom dobre integrovali v našej novej salsa partii. Spomínam si veru veľmi živo, že spočiatku nám viac pohybov, na ktoré sme mali pri tanci dávať pozor, spôsobovalo menší problémik …pravá noha dozadu, ľavá ruka hore, pravá ruka pri tele, koordinovaný pohyb panvou… Kým sme všetko toto ako tak správne zachytili, potrápili sme svoje hlavičky a nožičky. Avšak po ukončení 3 mesačného začiatočníckeho kurzu a pri otázke, či ísť ďalej naša odpoveď bola „jednoznačné ÁNO“ 🙂
Všetky tri sme sa tak zúčastnili na ďalšom a ďalšom kurze, ktorým sme sa dostali do povedomia tzv. Banskobystrickej salsa obce. Tanec nás postupne viac a viac začal baviť a zapájali sme sa aj do iných workshopov a tanečných akcií, ktoré sa konali mimo kurzov. Tančiarne či posedenia na letných terasách do neskorých ranných hodín sa stali neodlučiteľnou súčasťou nášho týždenného plánu. A hoci sme ráno vstávali na prednášky alebo do práce a náhlili sa za každodennými starostami, nevadilo nám to. Deficit spánku sme na druhú noc dobehli ale prijemný pocit z tanca nám v srdci ostal ešte ďalších pár dní.
Každý kto aspoň na krátko privoňal ku kubánskym rytmom a salse vie, že keď sa začne s jedným druhom tanca, časom príde túžba vyskúšať aj niečo iné. Tak sme sa na tančiarniach zoznámili s bachatovými krokmi a sem tam aj s intímnejšou a kontaktnejšou kizombou. Mne osobne sa v tej dobe veľmi zapáčila bachata a romantické songy od spevákov Prince Royce alebo Romeo Santos. Síce som sa na kurzy neprihlásila, lebo mi to moje finančné podmienky vtedy nedovoľovali, pochytila som nejake tie pohyby na našich tančiarniach a veľmi ma to vnútorne tešilo a tanečne napĺňalo.
Potom ako som dostala pracovnú ponuku v Bratislave nechcela som na tanec len tak zanevrieť. Nedočkavo som si pozerala na internete viaceré tanečné školy ale nakoniec po odporúčaniach mojich priateľov a známych som sa išla jeden osudný večer pozrieť do La Fiesty. Tam som sa druhý krát zamilovala do salsy. Tanečne nabudená a motivovaná som sa prihlásila na salsu, ruedu, a samozrejme bachatu. Tým pádom som venovala väčšinu svojho voľného času tancu. Spoznala som mnoho zaujímavých ľudí a skvelých inštruktorov, ktorí prebudili vo mne kreativitu a schopnosť načúvať hudbe.
Hoci momentálne nenavštevujem všetky tanečné kurzy a zameriavam sa viac menej na salsu, snažím sa tanec zapojiť do mojich aktivít a pracovať na sebe tak intenzívne ako sa len dá. Tanec však nie je len o zdokonaľovaní a pracovaní na sebe či technike tanca, ale je to predovšetkým o emóciách a komunikácii medzi telom a dušou. Pri tanci je dôležité uvoľniť sa a vyjadriť momentálne pocity nenútene a slobodne. To dodáva tancu tú pravú iskru, ktorá má vyžarovať a spôsobovať radosť nielen tanečníkom ale aj pozorovateľom 🙂
