Pri hľadaní informácii o vzniku a vývoji salsy som narazila na túto vetu: „Salsa je vriacou pikantnou omáčkou, pripravenou z rôznych prísad, ktoré samé o sebe vyvolávajú závislosť.″ Tí ktorí tancujú salsu, môžu s týmto výrokom len plne súhlasiť. Salsa vskutku vytvára silnú závislosť, ktorej sa nechcete a nemôžete zbaviť (veď prečo by ste to aj robili). Mňa osobne tento tanec tiež pohltil naplno a tak som sa rozhodla zistiť o ňom viac. Výsledkom zistenia je týchto pár slov popisujúcich dejiny salsy.
Nikoho asi neprekvapí, že salsa predstavuje mix tanečných štýlov, kultúrnych, spoločenských a historických vplyvov. Poďme však pekne poporiadku.
Za kolísku salsy sa považuje Kuba. Práve tu prišlo k prepojeniu tanca Danzón (na Kubu sa dostal vďaka francúzskej flotile plávajúcej z Haiti) s africkou rumbou a kubánskym sonom (ten vznikol spojením hudby španielskych trubadúrov – sonero a afrických bubnových rytmov). K podobnému premiešaniu prišlo aj v Dominikánskej republike, Kolumbii a Poerto Ricu, nie však v takej miere, ako tomu bolo na Kube.
Tento nový štýl sa postupne presunul z východnej časti Kuby (Santiago de Cuba, Guatanamo) do Havany, kde dochádza k jeho ovplyvneniu novými žánrami, predovšetkým jazzom a populárnou hudbou hrávanou v rádiách. Okrem iného, už od r. 1909 kubánski muzikanti začínajú tvoriť prvé rádiové nahrávky a tie sa rýchlo dostávajú do Severnej Ameriky.
Salsa tak neostala len kubánskou záležitosťou. Už pred 2. svetovou vojnou a najmä počas nej sa postupne rozšírila do Mexika (centrom salsy sa stalo Mexico City) a do Spojených štátov, kde svoje uplatnenie našla najmä v New Yorku. Tu bola početná portorikánska komunita, ktorá k rozšíreniu salsy významne prispela. A práve New York je miestom, kde sa už termín salsa začína objavovať a používať v spoločnosti ako označenie pre tento nový tanečný fenomén.
Zastavme sa pri vzniku názvu salsa. S týmto termínom sa prvýkrát stretávame už v r. 1933, kedy hudobný skladateľ Ignacio Piñerio napísal pieseň Échale Salsita. Ako sa dozvedáme z rozprávania Alfreda Valdésa, názov piesne skrsol Ignaciovi v hlave potom, čo ochutnal jedlo, kde sa nenachádzalo kubánske korenie. Podľa Valdésa bola daná pieseň akýmsi protestom proti jedlu bez chuti.
V r. 1962 sa opätovne objavil termín salsa. Vydavateľstvo Secco Records vydalo LP platňu Stepping out skupiny Joe Coba Sextet. Na platni sa nachádzala aj pieseň Salsa y Bembé autora Jimmyho Sabatera. Jimmy o tejto piesni povedal: „Keď som tvoril túto melódiu, nazval som ju salsou. Keď boli hudobníci žiadaní aby okorenili hudbu dali tam prvky guatacy. Keď kapela hrala mambovú časť, počul som tam wapachosu. Môj pojem salsa popisoval hudbu nie jedlo.“
Udalosť, ktorá odštartovala používanie termínu salsa vo veľkom sa odohrala 20. novembra 1964. Cal Tjader Quintet plus 5 práve finišovali s dlhšou verziou staršej Tjaderovej piesne Wachi Wara. Po vypočutí si novej verzie ostával Tjader stále nespokojný. Niečo mu tam chýbalo, no nevedel definovať čo. Nahrávania sa však zúčastnil aj Willie Bobo, ktorý vnukol Tjaderovi myšlienku na inováciu piesne a tak vznikol song, ktorý bol kombináciou Bobových zvolaní „Salsa ahi na ma … sabor, sabor!“ a Tjaderovej pôvodnej piesne. Album bol nazvaný Soul Sauce a mal obrovský úspech. Predalo sa vyše 100 000 kópií a pojem salsa sa začal používať na popis latino hudby.
Vráťme sa ešte k vývoju salsy. Po kubánskej revolúcii a uvalení obchodného embarga na Kubu dochádza k obmedzeniu kubánskeho vplyvu na vývoj salsy. Kuba tak stráca vedúcu úlohu a zároveň sa vytvárajú nové centrá salsy a to Miami, Kolumbia a New York.
Miami sa stalo novým domovom pre mnohých kubánskych utečencov. Väčšina sa usadila v zóne známej ako malá Havana, ktorou sa veľmi často niesli takty salsy. Nakoľko išlo prevažne o odporcov Castrovho režimu, stáva sa salsa v Miami akýmsi symbolom odporu proti komunistickej Kube. Podpora karnevalu a salsy v tomto meste pochádzala predovšetkým z pravicových politických zdrojov a dospelo to až do takého bodu, že umelci spájaný s Castrovou Kubou neboli pozývaní.
Z Kolumbie vzišlo množstvo salsových talentov a rytmických inovácií. Salsové skupiny tu boli vo veľkom podporované, no táto podpora mala aj tienistú stránku. Mnohé tieto aktivity slúžili na pranie špinavých peňazí z obchodu s drogami.
Ako sa už uviedlo vyššie, za kolísku salsy sa považuje Kuba, ale New York je tým miestom, kde salsa vyrástla a dospela. Práve tu prišlo k ďalšiemu obohateniu salsy novými prvkami a zároveň sa salsa stáva viac komerčnou. Newyorčania považujú termín salsa za svoj a vnímajú to tak, že salsu udržiavali nažive, keď Kuba stratila silu. Práve v New Yorku vznikli významné hudobné vydavateľstvá ako Fania a RMM, ktoré spopularizovali salsu. Založenie vydavateľstva Fania znamenalo jeden z najvýznamnejších krokov v histórii latino hudby. Vydavateľstvo bolo založené v r. 1964 hudobníkom Johnym Pachecom a Jerrym Masuccim, rozvodovým právnikom s talianskymi koreňmi. Fania vydávala jeden veľký hit za druhým a mnoho autorov sa vďaka nej stalo slávnymi. V 70. rokoch sa stala salsa vďaka Fanii tak populárnou, že hudobné skupiny a umelci spolupracujúci s Faniou usporadúvali turné po celej latinskej Amerike. Toto obdobie znamenalo rozkvet salsy.
V r. 1974 vydáva vydavateľstvo Fania medzi inými aj album Larryho Harlowa Salsa. Album sa okamžite stáva hitom a má enormný predaj. Popularita salsy tým stále narastá a preniká aj na anglický hudobný trh, kde v júni 1976 vychádza v magazíme Billboard 24 stranová príloha nazvaná „Salsa Explosion“.
Typ salsy, ktorý vzišiel z Fanie sa začal nazývať ako „tvrdá salsa“ (hard salsa). V 80. rokoch sa salsa zjemňuje a dostáva sa do nej viac romantiky. Táto romatickejšia salsa však v konečnom dôsledku nevytlačila „tvrdú salsu“ a oba typy ostali rovnako populárne.
Salsa prešla od svojho vzniku dlhú cestu naprieč rôznymi krajinami a postupne sa stala populárnou vo všetkých kútoch sveta. Je to tanec ulice, do ktorého každý tanečník vkladá kus svojho srdca, kus seba. Pretavíte v nej každú jednu emóciu do pocitu šťastia a preto je salsa tak výnimočným tancom.
