Dokážem to! či Nemám na to!

Priveľa učiteľov tanca sa hrá na bohov, a pritom zabúdajú na to, aký vplyv môžu mať na životy iných ľudí, inšpiratívny či demolujúci sebadôveru.
Sedím pri stole so skupinou tanečníkov z Veľkej Británie na raňajkách, a práve som svedkom veľmi nepríjemného rozhovoru. Ale neberiem ho s rovnakou ľahostajnosťou, ako všetci ostatní prítomní.

Študentka musela opakovať rovnaký salsa kurz 4 krát, a keď to nakoniec vzdala, cítila sa absolútne úboho. Pýtala sa učiteľa a požiadala ho aby jej pomohol zlepšiť sa a posunúť nahor na ďalšiu úroveň. Učiteľ jej však odpovedal, že jednoducho nie je dosť dobrá. Tak miesto salsy začala chodiť na kurz kizomby (ďalší tanec). Našťastie pre ňu, ju učil úplne iný učiteľ, s úplne iným výsledok. Neskôr som ju videla tancovať na párty non-stop, nehovoriac o tom, že teraz cestuje na mnohé akcie po celej Európe a je veľmi aktívna a šťastná tanečníčka. To je zvýšenie sebadôvery.

Zakaždým, keď som počula výraz „Mám dve nohy ľavé“, zatiaľ čo som vyučovala začiatočníkov, usmiala som sa. Neexistuje žiadna taká vec, ako dve nohy ľavé. Je to iba príznak strachu, strachu vyzerať smiešne, keď sa človek pokúsi pohnúť. Ale pravdou je, každý sa môže naučiť tancovať, niektorí na párty úrovni, iní dosiahnu profesionálny vrchol. Môžete si myslieť, že je ľahké vyhlásiť, že takéto tvrdenie pre niekoho, kto sa vynoril z detskej postieľky kĺzajúcej sa ladne po parkete ako labuť. Vôbec nie, práve naopak, veľmi neskoro som začínala a súdiac podľa svojich starých fotografií, nemalo to vôbec žiadnu podobnosť gracióznosťou tohto veľkolepého tvora. S diagnostikovanou poruchou srdca som nesmela praktizovať akýkoľvek šport alebo fyzickú aktivitu, až kým som nemala 12 rokov (v bývalom ZSSR som bola už veľmi stará). A zatiaľ čo moje spolužiačky mi závideli moje oslobodenie z hodín telesnej výchovy, ja som vyrastala s obrovskou túžbou byť normálna. A moja túžba bola obrovskou hybnou silou k prekonaniu svojej neschopnosti, akonáhle som dostala úplné povolenie od všetkých doktorov. Od tej doby jediný tanec, ktorý som netancovala, bol ľudový tanec. Nič ma neodradilo od môjho sna. Ok, možno nie som zrovna primabalerína, ale užila som si veľa rokov úspešnej kariéry v súťažných štandardných a latinsko-amerických tancoch, a neskôr v salse…

Moje najdrahšie momenty ako učiteľa, sú premeny tých, ktorí si mysleli, že na to nemajú, na tých, ktorí si myslia, “ Dokážem to!“

Larisa
Larisa
Vždy usmiata, veselá, malinko ukecaná osôbka. Má vyše 20-ročné skúsenosti s latinsko americkými aj spoločenskými tancami. Pôsobila mnoho rokov ako profesionálna tanečnica a taktiež ako tanečná inštruktorka. V súčasnosti sa venuje najmä tanečným topánkam. Majiteľka značky Larisa London.